PRÍBEH RABÍNA ZOLLIHO

            Izrael Zolli pochádzal zo židovskej rodiny. Celý jeho život ovplyvnilo priateľstvo zo školských rokov so Staszkom. Staszek pochádzal z kresťanskej rodiny. V ich dome na stene visel kríž. Izrael sa pýtal: „Kto je ten človek na kríži? Prečo bol ukrižovaný?“ Na hodinách židovského náboženstva sa o ňom učili, že sa rúhal Bohu, lebo – hoci bol človekom, považoval sa za Boha, a preto ho Židia spravodlivo odsúdili na smrť ukrižovaním.
            Myšlienka Kristovho utrpenia sa objavila s ešte väčšou intenzitou, keď sa v hebrejskej škole učili o trpiacom služobníkovi z Knihy proroka Izaiáša. Učiteľ svojim žiakom vysvetľoval, že slovo o trpiacom služobníkovi sa vzťahuje na celý izraelský národ. Izrael však napriek tomu myslel na Ježiša a intuitívne sa pýtal, či tým trpiacim služobníkom z Izaiášovej piesne nebol Ježiš pribitý na kríž.
            Neskôr študoval teológiu, aby raz aj on mohol vyučovať židovské deti náboženstvo. Svedomite porovnával texty hebrejskej Biblie s textami Nového Zákona: „Nikdy som nemal pocit, že siaham po zakázanom ovocí, keď som bral do rúk evanjeliá,“ povedal. O mnoho rokov neskôr, keď už bol rabínom, napísal knihu Nazaretčan, v ktorej podal dôkazy, že Ježiš je Bohom prisľúbený Mesiáš. Je prekvapujúce, že židovské kruhy nijako nezareagovali na Zolliho názory na Ježiša.
            Spočiatku Zolliho ani nenapadlo meniť náboženstvo. Považoval sa za Hebreja, lebo sa narodil ako Hebrej. Zdalo sa mu, že ani judaizmus ani kresťanstvo sa nekrížia s jeho láskou k Ježišovi.
            Až neskôr sa vo vedomí Izraela Zolliho začala rodiť myšlienka prijať krst v Katolíckej cirkvi. Konečné rozhodnutie sa pre tento krok mu uľahčil mystický zážitok pri slávení bohoslužieb na sviatok zmierenia Jom Kipur. Vtedy bol už vrchným rabínom mesta Rím. Viedol modlitby v synagóge a zdalo sa mu, akoby počas tých modlitieb zazrel v jednej chvíli žiarivú postavu Krista, odetého do bieleho rúcha. Vo svojom srdci pochopil: „Som tu posledný raz.“
            Večer mu manželka povedala: „Keď si bol dnes pred archou Tóry, nevysvetliteľne som vnímala obrovskú silu požehnania nad tebou.“ Bolo to preňho znamenie, že prijatie krstu nemá viac odkladať.
            O niekoľko dní sa Zolli vzdal funkcie vrchného rabína Ríma a spolu so svojou manželkou a dcérou sa začali pripravovať na krst. Keď bol pokrstený, hebrejský mesačník vyšiel v smútočnom grafickom prevedení a v rímskej synagóge bol vyhlásený smútok a niekoľkodňový pôst, ako to býva zvykom po smrti rabína.
            Izrael Zolli svoj vstup do Katolíckej cirkvi komentoval nasledovne: „Po dlhom študovaní, premýšľaní a živote v judaizme Starého Zákona som sa zrazu ocitol v kresťanstve Nového Zákona. Ak chcem byť čestný, musím priznať, že som kresťan a dôsledkom toho je, že som prijal krst.“ Keď ho obviňovali, že zradil židovské náboženstvo, bránil sa: „Mám spokojné svedomie. Nič som nezaprel. Nie je azda Boh svätého Pavla Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba? Pavol sa obrátil. Opustil azda preto Boha Izraela a prestal ho milovať? Bolo by absurdné povedať, že áno.“
            Izrael Zolli sa nepovažoval za obráteného Žida, ale za naplneného Žida. Vysvetľoval, že Starý Zákon je zašifrovaný telegram, ktorý dal Boh ľuďom, pričom tým kódom na dešifrovanie jeho obsahu je Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek. Z iniciatívy pápeža Pia XII. bol Izrael Zolli nominovaný za profesora Pápežského biblického inštitútu. Prednášal hebrejský jazyk a literatúru. Osobitne sa staral o novoobrátených Židov, ktorým pomáhal duchovne i materiálne.
            Často vyjadroval radosť z toho, že je kresťanom: „Vy, čo ste sa narodili v kresťanskom náboženstve, neuvedomujete si, aký obrovský poklad, akým je viera a Kristova milosť, ktoré máte už od detstva. Zato človek, ktorý k milosti viery dospel po dlhom období hľadania, si uvedomuje veľkosť tohto daru a prežíva nesmiernu radosť z toho, že je kresťanom.“

                                                 (zdroj: Mieczyslaw Piotrowski, Od neviery k plnosti pravdy)